Naše dobrodružstvo na Gran Canaria pokračuje, aj dnes sa s vami podelím o jeden z našich dní. Možno inšpiruje niekoho, kto sem plánuje zavítať – tento ostrov ponúka oveľa viac, než len pláže a slnko!
Ráno za tmy (alebo niekedy na budúce ten východ slnka zvládneme)
Budík nás zobudil skoro ráno, ešte za tmy (slnko vychádza až 7:30). Mojím cieľom bol východ slnka na pláži. Plán znel dobre, ale realita ukázala, že na západnej strane ostrova slnko nenájdete. Neskôr sme zistili, že na správne miesto (prístav) to máme asi pol hodinu chôdze po pláži. Možno nabudúce!
Aj tak však ranná pláž stála za to – pokojná, s jemným šumom vĺn a prvými surfermi, ktorí sa už vrhali do vody. Eliáš, sa najskôr tváril, že ho ranné prechádzky po pláži vôbec nezaujímajú. No stačilo pár minút na pláži a naháňal vlny s takym nadšením, že sme tam boli skoro 2h. Bolo 21C. Ja som dala prechádzku po pláži 15 min tam a naspäť, a zistila som, že sa dá zájsť neskutočne ďaleko.
Práca, voda a priateľstvá
Po raňajkách, počas ktorých Palko začal svoj pracovný deň, sme sa vybrali opäť na pláž. Tentokrát sme sa stretli s našou kamarátkou Ankou, ktorá na Gran Canarii trávi už niekoľkú zimu so svojou rodinou. Prehodili sme pár slov o tom, ako sa tu žije, čo ich priviedlo na tento kúsok sveta a aké výhody a nevýhody má ich život pri oceáne.
Eliáš sa vo vlnách cítil úplne ako doma, jeho radosť bola nákazlivá, take som si tiež poskákala s vlnami, osviežujúce a trošku ešte opatrné.
Chvíľu sme sa ešte rozprávali, kým sme nevyrazili vyzdvihnúť Ankine deti – Annu a Andyho – zo školy a škôlky. Po krátkej prechádzke sme sa ocitli v ich útulnom byte, odkiaľ nám Anka požičala bodyboard na vlny a odporučila skvelé miesto na lacný obed.
Jedlo na váhu a energia pre ďalšie dobrodružstvá
Jej tip bol perfektný – v blízkom obchodíku sme si za 19 € kúpili domov grilované kurča, rizoto s hráškom a vajíčkom, nanuk a fantu. Doniesli sme aj ockovi, chutilo a nabitá energia nás s dvoch opäť poslala späť na pláž.
Eliáš sa nemohol nabažiť vĺn. Hoci začalo fúkať a voda bola na môj vkus chladná, on strávil 1,5 hodiny vo vode. Jazdil na bodyboarde s takým nadšením, že ani drkotajúce zuby ho neodradili. Keď konečne vyšiel z vody, bol hladný, ale hneď sa chcel vrátiť späť. Našťastie si to rozmyslel a zostali sme na pláži už len relaxovať.
Odovzdala som im darček, ručne robené pralinky od Janky zo Zázrivej. Anca z toho spravila foto show.
Večer plný smiechu a medzinárodných rozhovorov
Na promenáde sme stretli priateľov Anky a Arthura – rodiny, ktoré si tu tiež našli svoj druhý domov. Boli to ľudia z rôznych kútov sveta: taliansko-srbská rodina, ktorá tu žije už niekoľko rokov, a ázijský pár z Ameriky.
Deti sa poznali a hrali sa na ihrisku. Bolo fascinujúce sledovať, ako jazykové bariéry vôbec nehrali úlohu. Eliáš, na začiatku len z diaľky pozoroval, ale potom sa odvážil a rozhovoril. Nakoniec vysvetľoval pravidlá naháňačky a dohadoval, kto bude „ten, čo chytá“.
Angličtinu mali niektorí lepšiu, iní sa dorozumievali rukami a smiechom, no všetci si to nesmierne užívali. Vekové rozdiely medzi deťmi (4–10 rokov) tiež vôbec neprekážali – bežali, schovávali sa a vymýšľali nové hry, kým my dospelí sme si debatili.
Rozprávali sme sa o tom, čo ich priviedlo na Gran Canariu, ako si tu zvykli, aké kultúrne rozdiely zažili, akú školu vyberali… Každý mal svoj vlastný dôvod, prečo si vybral práve tento ostrov, vyzerali spokojne.
Večer sme zakončili dobrou náladou, Eliáš odchádzal unavený, ale šťastný, s prísľubom, že zajtra bude opäť naháňačka.
Opäť sme išli spat nezvyčajne neskoro, ale bol to krásny deň.
Zažívame, zdieľame sa 